Emka sa narodila vo februári 2014, s pôrodnou váhou 2960g a dĺžkou 47cm, po bezproblémovom tehotenstve. Hneď po narodení prišiel problém s dýchaním, s ktorým jej musel lekár pomôcť a hneď ju zobrali do inkubátora. Vďaka rýchlej diagnóze nekrotizujúcej enterokolotídy sa dostala už tretí deň na JIS na Kramároch v Bratislave, kde zažila veľmi ťažké dva mesiace hľadania diagnózy a dôvodu jej ťažkých stavov odumierania čriev, nízkeho okysličenia organizmu, neprijímania stravy, sepsy, atď.

Toto obdobie bolo jedno z najťažších aj pre rodičov, napriek tomu si mamička udržiavala mlieko a hneď ako to bolo možné ju začala kojiť. Vďaka mladému zanietenému doktorovi jej bolo po MRI zistené nedovivinutie hypofýzy, čo má za následok jej vzácnu diagnózu panhypopituitarizmus. Je to nedostatok všetkých hormónov adenohypofýzy, ktoré riadia ostatné hormonálne žľazy a rast.

Rastový hormón jej bol prvýkrát podaný v 11. mesiaci, kedy mala Emka ešte len 62 cm a váhu 6,5 kg, čo je približne veľkosť 3. mesačného dieťaťa. Následne začala rásť, upravila sa jej hladina cukru a mohla začať rehabilitovať. Na rehabilitáciách sme cvičili dojčenskú gymnastiku, vďaka ktorej Emka veľmi napredovala. Ako 1,5 ročná začala navštevovať kurzy plávania pre bábätká – voda je doslova jej vášeň.

V dvoch rokoch jej bola diagnostikovaná DMO - hypotonická forma. Prejavuje sa celkovým znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Postihnuté deti majú väčší rozsah pohybu v kĺboch, chôdza je neistá o širšej báze, teda spočíva v celkovom znížení svalového napätia. V našom prípade to znamená, že má oslabené svalstvo celého tela, čo má za následok oneskorený psychomotorický vývin.

Emka absolvovala liečebné pobyty v Kováčovej, v Dunajskej Lužnej a denne rehabilitácie v Bratislave a v Hlohovci. Po veľkom úsilí a pomoci celej rodiny a cvičeniu v rehabilitačnom centre v Hlohovci v obleku "therasuit" začala chodiť ako tri a pol ročná.

Emka mávala veľmi apatické nálady, z ktorých ju bolo veľmi náročné vymaniť. Ale veľmi nám je nápomocné aj centrum včasnej intervencie v Trnave. Má staršiu sestričku, ktorá ju dodnes motivuje k pozitívnym výkonom. Veľmi sa tešila na nového bračeka, o ktorého sa s láskou stará.

Emka je veľmi priateľská a spoločenská, chce sa vo všetkom podobať na svojich rovesníkov. Je veľmi vytrvalá, vďaka čomu robí veľké pokroky. Stále potrebuje rehabilitácie pre stabilizovanie chôdze, zlepšenie jemnej motoriky a teraz najmä logopédiu, aby jej bolo lepšie rozumieť. Veríme, že sa čoskoro dostane do školy. Svojou pohostinnosťou a dievčenským "šarmom" si získava mnoho priateľov :)

Chcem pomôcť   Viac o detskej mozgovej obrne